Mgr. MICHAL VOJNÍK - Osobnosť slovenského kanárikárstva

Vložené 08.04.2020

Mgr. Michal Vojník,  chovateľ farebných kanárikov, rodák z Michaloviec,  žije v svojom rodnom meste aj v súčasnosti. 29. marca 2020 oslávil  svoje 71. narodeniny. Je stály spolupracovník redakcie, autor mnohých odborných článkov. V roku 2014 vydal vlastným nákladom publikáciu Štandard pre posudzovanie farebných, postavových kanárikov a krížencov.

Michal, aké boli tvoje prvé kroky v chovateľstve?

K chovateľstvu ma doviedol môj triedny učiteľ pán Zvada na základnej škole v roku 1957, ako žiaka 2. triedy. Teda,  ako osemročný žiak  som sa začal zaoberať chovom živočíchov. Najprv to bol chov  priadky morušovej. Pomáhal som triednemu učiteľovi, ktorý mal tento chov zriadený priamo v škole. Návštevy u neho doma, boli takmer každodenné. Mal doma malú zoologickú záhradu. Po dvore mu pobehovala rôzna hydina, lietali rôzne holuby, choval  rôzne vtáky, pávy a bolo možné u neho vidieť aj srnčiu zver a diviačika. Toto vo mne, pravdepodobne, prebudilo lásku k chovu zvierat. Začal som sa už v tomto veku i ja doma chovom zaoberať. Zo začiatku to boli králiky, konkrétne belgické obry a francúzske barany, neskôr činčily veľké, novozélandské biele, červené, viedenské modré, české strakoše, české albíny až som napokon zakotvil pri zemplínskych pastelových. Potom k ním pribudli holuby a neskôr aj hydina. Z holubov to boli kingy, rimany, moravské pštrosy šupinaté, z hydiny plymutky žlté a modré a amroksky.

Predpokladám, že spočiatku to bolo obdobie hľadania, než si pri niečom, čo ťa najviac priťahovalo zakotvil.

Určite áno, ale od roku 1964 to už bol cielený chov s účasťami na rôznych regionálnych výstavách. Chovu spomenutých  zvierat som sa venoval až do roku 1967. Vtedy, z dôvodu odchodu na štúdia mimo miesto trvalého bydliska, do Bratislavy, neskôr Žiliny, som bol nútený svoj chov zrušiť.

Odkedy sa považuješ za špecialistu na chov farebných kanárikov?

Od roku 1973 sa venujem chovu farebných kanárikov a krížencov, ale aj iným druhom exotického vtáctva. Boli to zebričky austrálske, andulky, austrálske papagáje ako rosely pestré, Pennantove, korely, papagáje horské, neofemy modrohlavé,  z afrických papagájov to boli papagáj sivý veľký a papagáj sivý libérijský.

Odkedy si ako chovateľ organizovaný v SZCH?

Ako mladý chovateľ som bol organizovaný v ZO v  Michalovciach v Československom chovateľskom zväze drobných hospodárskych zvierat (ČSCHDHZ – pozn. red.), neskôr v Slovenskom zväze drobnochovateľov. Od jeho vzniku až  do konca roku 2019 som bol organizovaným členom Slovenského zväzu chovateľov, ktorý bol premenovaný zo SZD. V SZCH v rokoch 1977 - 1983 som pôsobil vo funkciách podpredsedu, neskôr ako predseda ZO SZCH v Michalovciach. V tom čase som vykonával i funkciu predsedu pre prácu s mládežou pri OV SZCH Michalovce. Bol som spoluzakladateľ Klubu chovateľov farebných kanárikov so sídlom v Michalovciach v roku 1980, kde som určitý čas bol pokladník.  Bol som spoluzakladateľ Slovenského národného chovateľského spolku farebných, postavových kanárikov a krížencov v roku 2002, kde v rokoch 2002 – 2006 som bol vo funkcii prezidenta.  Ako som už spomenul, do konca roku 2019 som bol organizovaným členom SZCH v ZO SZCH exota vo Vranove nad Topľou. V rokoch 2010 - 2015 som bol aj člen Európskeho klubu pre jaspisové kanáriky -  Club Européen du canary Jaspeso sídlom v Bordeaux.

 
    

Školenie.                                                                               Primátor mesta Michalovce blahoželá M. Vojníkovi 
                                                                                              za úspechy v medzinárodných súťažiach.          

Povedz niečo o svojich chovateľských úspechoch.

Okrem rôznych regionálnych ocenení som získal i niekoľko cien, ktoré si nesmierne vážim.

V roku 1981 som na 1. zemplínskej výstave a majstrovstvách SR, ktoré usporiadal  Klub chovateľov farebných kanárikov získal 2. cenu za vystavenú lipochrómovú kolekciu a 2. cenu za melanínového jedinca.

V roku 1987 na výstave EXOTA v Olomouci som získal striebornú a bronzovú plaketu za vystavené farebné kanáriky. Paradoxné na tom je, že v roku 2014 na výstave EXOTA v Olomouci mi striebornú plaketu, ktorá bola vystavená v expozícii História chovu v Čechách a na Slovensku, bola odcudzená. Aj takéto nemilé veci sa v chovateľstve stávajú.

V roku 1998 som na 25. európskej výstave, ktorá sa konala v Brne, získal čestnú cenu za zemplínskeho pastelového králika.

V roku 2011 som na EXOTE v Olomouci získal titul šampióna výstavy, 1. a 2. miesto a čestnú cenu na vystavené  jaspisové farebné kanáriky.

V roku 2012 na Majstrovstvách SR v Trenčianskej Turnej som s jaspisovými kanárikmi získal titul Majster SR a  1. a 2. cenu.

V roku 2013 som získal 1. cenu na výstave v Trenčianskej Turnej za jaspisové FK a cenu posudzovateľa.


                                                                                Farebné kanáriky vo voliére.

V roku 2014 som na výstave Exota v Olomouci získal 2. cenu s kolekciou melanínových kanárikov a 3. cenu na melanínového farebného kanárika jedinca,  ako aj  Čestnú cenu  na jaspisové farebné kanáriky.

V roku 2015 na 63. svetovom šampionáte v holandskom Rosmalene  som sa v kategórii červeno-čiernych mozaikových jaspisových FK umiestnil na 4. mieste, keď všetky moje vystavené vtáky dostali svorne po 91 bodov. Toto považujem momentálne za môj doterajší najväčší úspech s jaspisovými farebnými kanárikmi.

Čo sú tvoje priority v súčasnosti?

V súčasnosti sa už chovu nevenujem. Svoj chov farebných kanárikov som zrušil v roku 2018. Ostalo mi už iba chovateľské zariadenie, ktoré je k dispozícii pre prípadné ďalšie použitie. Chovu FK som sa venoval od roku 1973, teda 45 rokov. Nevenujem sa už ani výstavníckej činnosti. Mojou prioritou boli jaspisové, ktoré mi prirástli k srdcu a s ktorými som mal doposiaľ najväčšie úspechy.

Ako  si sa stal posudzovateľom?

V roku 1981 som prejavil záujem stať sa posudzovateľom exotického vtáctva so  špecializáciou na farebné kanáriky, postavové kanáriky, európsku fauna a krížence. Po vykonanom pohovore som bol zaradený do kurzu pre posudzovateľov exotického vtáctva a v roku 1984 som sa po úspešnom vykonaní teoretických i praktických skúšok stal posudzovateľ. Svojej posudzovateľskej kariére sa venujem doposiaľ a posudzoval som okrem výstav na Slovensku i na výstavách v Českej republike a v Rakúsku. Môžem povedať, že v tejto oblasti mali na mňa nemalý vplyv chovatelia a posudzovatelia Pavel Forisch, p. Jung, Walter  Wiener, Rudolf  Sedláček a Jiří Klaška za čo som im vďačný, pretože ma naučili v posudzovateľskej oblasti veľa, ale hlavne moju pozornosť upriamili na sústavné vzdelávanie sa a objavovanie stále nových trendov v chovateľstve. Musím povedať, že posudzovateľ, ale aj chovateľ, ktorý sa celoživotne nevzdeláva, nesleduje vývoj a novinky, ktoré neustále pribúdajú, ustrnie  na mieste a stagnuje. Dovolím si tvrdiť, že na Slovensku sú aj takí posudzovatelia a chovatelia, ktorí nedbajú o svoj odborný rast a nenapredujú  s dobou. Ale toto je už na zamyslenie pre príslušnú odbornú komisiu SZCH a zbor posudzovateľov, aby aj v tomto smere urobili nápravu.

Predpokladám, že tvoja činnosť v SZCH bola po zásluhe ocenená niektorou medailou za zásluhy o rozvoj chovateľstva.

Doposiaľ mi boli udelené bývalým ÚV SZD a SZCH  Čestné uznanie za aktívnu prácu s mládežou, udelené  v roku 1979, odznak Vzorný chovateľ z roku 1981 a v roku 2018 som bol vyznamenaný Bronzovou plaketou Za zásluhy o rozvoj slovenského chovateľstva. Zbor posudzovateľov pri príležitosti mojej sedemdesiatky, ktorú som dovŕšil v roku 2019, ma odmenil ocenením  Osobnosť slovenského kanárikárstva.   Musím však na adresu vedenia SZCH poznamenať,  že v smere oceňovania špičkových chovateľov, si naši vrcholoví funkcionári počínajú veľmi skúpo. V zahraničí  špičkových chovateľov a funkcionárov  pravidelne odmeňujú.  Začínam mať pocit, že v SZCH sa delia chovatelia na tých, ktorí  sú predurčení na prácu a na tých, ktorí sú predurčení na odmeny.

Veľmi si však vážim ocenenie od primátora mesta Michaloviec. V roku 2011 mi udelil a odovzdal  ocenenie Za mimoriadne úspechy v medzinárodných súťažiach  -  zápis do Knihy cti a  v roku 2013 Cenu primátora mesta Michalovce Za obetavú činnosť v rámci rozvoja chovateľstva a futbalu na území mesta Michalovce.

Práve kvôli tomu, čo si mi práve povedal, chcem zdôrazniť, že patríš medzi významných slovenských autorov článkov a publikácií o farebných kanárikoch.

Ďakujem,  domnievam sa, že aj pri najväčšej skromnosti  sa dá povedať, že  moja publikačná činnosť v oblasti chovu exotického vtáctva,  presnejšie v oblasti  chovu  a vystavovania kanárikov, je v rámci Slovenska neprehliadnuteľná.  S Erichom Kubicom sa navzájom publikačne dopĺňame na stránkach časopisov. Pravidelne som publikoval v chovateľskom časopise CHOVATEĽ,  Nová EXOTA, český CHOVATEL. Donedávna som vlastnil  webovú stránku www.kanariky-09.eu , kde som tieto stránky pravidelne aktualizzoval a chovatelia sa na nich mohli dozvedieť najnovšie informácie v rámci C.O.M. Okrem toho som v roku 1995 spolu s E. Kubicom vydal Štandard pre farebné, postavové kanáriky a krížence – I. diel – Farebné kanáriky. Následne v roku 2006 som na CD nosičoch vydal Štandard pre posudzovanie farebných kanárikov, ktorý je vylepšenou verziou z roku 1995, v roku 2014 som vydal Štandard pre posudzovanie farebných, postavových kanárikov a krížencov, tak ako si v úvode naznačil, na vlastné náklady. Momentálne mám pripravenú do tlače knihu pod názvom  O kanárikoch, ich chove a odchove, ktorá čaká na svoje vydanie už od roku 2014. Za 6 rokov sa mi nepodarilo na vydanie tejto knihy zabezpečiť finančné prostriedky a preto si myslím, že jej vydanie bude pochované. Vážim si, že jednotlivé časti tejto knihy boli uverejnené v časopise Chovateľ a že v súčasnosti prebieha aj jej online uverejňovanie na stránke www.casopischovatel.sk .

Čo by si zaželal slovenskému chovateľstvu  do nasledujúcich rokov?

Želám mu ďalší rozvoj, pokiaľ ide o moju srdcovú záležitosť, teda farebné kanáriky, aby v ich chove a výstavníctve  našlo záľubu stále viac chovateliek a chovateľov, najmä mladých. Bez nich nebude  rozvoj tohto príťažlivého chovateľského odboru možný.

Za rozhovor poďakoval Dušan Barlík